Naši žiaci, rodičia, starí rodičia a učitelia prijali výzvu a počas celého januára nosili do školy zabudnuté a staré predmety. Vďaka nim a aj vedeniu školy, ktoré nám umožnilo využiť priestor v zasadačke, sa nám podarilo zrealizovať a otvoriť výstavu s názvom „Aj zabudnuté, staré predmety svedčia a rozprávajú“.
Cieľom výstavy bolo žiakom spríjemniť vyučovanie a vytvoriť pozitívny vzťah k dejepisu a ku krajine, v ktorej žijú, poznať seba samého a svoju obec. Zážitkové vyučovanie je veľmi užitočné a motivačné. Žiaci si mohli niektoré predmety ohmatať a porovnať ich s vecami, ktoré používajú v súčasnosti.
Výstava bola rozdelená na sektory:
- Kuchyňa a domácnosť 2. Svetlo 3. Pracovné nástroje a práca v lese 4. Výroba plátna 5. Elektrické a elektronické spotrebiče 6. Hračky a detský kútik 7. Škola a historické dokumenty 8. Výšivky a kroj 9. Drevené a prútené exponáty
Neboli to len také obyčajné veci, ale výstava bola obohatená o netradičné predmety, napr.
150-ročné lyže, kufor z 2. sv. vojny, 100-ročné fajky, 100-ročné vysvedčenia, 50-ročný herbár, starožitné váhy, starý šijací stroj, 100-ročná váha na tekutiny, mlynčeky na kávu, 10-ročný mažiar, bábiky v habovskom kroji, staré gramofóny, televízory, rádiá a premietačka, žehličky na uhlie, telefóny, starožitné príbory, tácky, kolovrátok (vôzek), kolíska, cepy, lámačka na ľan, plátno, koryto, dvojmužná píla, drevené a kamenné kolesá, petrolejové lampy, svietniky, 100-ročný stolček pod kravu, 100-ročný zverák, staré fotografie školy a veľa iných krásnych pamiatok.
Žiakov najviac zaujali mechanické váhy, šijací stroj a mechanický písací stroj, ktorý aj vyskúšali.
Niektorých dospelých návštevníkov som sa opýtala: „Aká je vaša spomienka na konkrétny predmet?“
Odpovede: „To je nostalgia!“
Mlynček na kávu - „Je to nezabudnuteľná vôňa v obchode, či v dome.”
Žehlička - „Pigľovali sme každý týždeň. Dnes deti už nepoznajú látkové vreckovky.”
Herbár – „Cestou zo školy sme odtrhli kvety a dali vylisovať do knihy. Bola to zábava, dnes hlúposť.”
Telefón – „Bol jeden na ulici. Keď som chcel niečo povedať spolužiakovi, išiel som jednoducho za ním.”
Touto cestou vyslovujeme veľké poďakovanie.
Mgr. Škerdová Paulína